Zapichnutý šíp v krku

…

Booooože, musela som vstávať ráno o pol piatej, aby som večer skončila so zapichnutým šípom v krku? Ach, jáááj. O tom šípe neskôr, no poviem ti, že to bol adrenalín a tá bolesť. Au.

Po tom nechutne rannom vstávaní som sadla do auta a vyrazila na cestu smer Bratislava. Cestou som naložila pasažierku – moju kamošku, ktorá išla so mnou.

Dlhšie sme sa nevideli. Mali sme čo preberať. Osobný kontakt je aspoň pre mňa vždy lepší na diskusiu ako cez rôzne IT média a chatovacie programy.

Bratislava! Veľké mesto. Navigácia nás síce doviedla úplne pred vchod so správnym číslom, avšak ešte tomu chýbal ten rozlišovací znak 27A – tak aj zo mňa vypadlo: „Áááá, teraz ideme akože kam?“

Vystúpila som z auta. Oslovila som pešiakov venčiacich psíka.

. . .

Chcete vedieť ako to dopadlo? Nech sa páči po úspešnej úhrade vám príde príbeh na email.