Nedokázala som zo seba vysúkať ani slovo

…

Obujem si kolieskové korčule. Batoh hodím na chrbát. Prilbu na hlavu a vyrazím do ulíc. Sú štyri hodiny ráno. Áno, dobre čítaš. Sú štyri hodiny ráno. Slnko pomaličky akoby tempom slimáka vychádza. Možno ani jemu sa nechce a aj tak je zvedavé, čo všetko uvidí dnes počas dňa na našej krásnej planéte.

Prichádzam k novinovému stánku. Moje pracovisko. Za deň treba obslúžiť kopec ľudí bažiacich po čerstvých správach z novín. Občas pribehnú deti po nejaké maškrty v podobe keksíkov alebo cukríkov.

„Teta? Máte tieto cukríky?“

„Teta? A takéto lízatko koľko stojí?“

Prekrikujú sa malí drobci jeden cez druhého. Práve cupkajú zo školy. Majú cestu okolo stánku, kde pracujem. Mám ich rada. Je s nimi zábava.

. . .

Chcete vedieť ako to dopadlo? Nech sa páči po úspešnej úhrade vám príde príbeh na email.