Trošku drahá toaleta

…

Tú kávu som si nemala dávať. Toto rozohodnutie bolo v hlave príliš neskoro.

Cestou do Bratislavy na týždňové školenie, na ktoré som sa veľmi tešila, som sa zastavila na diaľnici na benzínovej pumpe. Zastavím sa tam takmer vždy, keď som na ceste do hlavného mesta.

Trošku si oddýchnem. Je to asi v polovici cesty. Zájdem si na kávu. Opriem sa o auto a vychutnávam si krásne počasie. Samozrejme, keď je krásne počasie. Vieš si predstaviť, že tam stojím v daždi s mojim nádherným úsmevom na tvári, zatiaľ čo na mňa padajú studené kvapky dažďa a zároveň mi chladia aj horúcu kávu? Ja si to predstaviť viem a aj tak to nerobím.

Tesne pred Bratislavou som minula ďalšiu benzínovú pumpu, kde som zvažovala, či sa tam zastavím na toaletu.

‚To vydržím!‘  upokojovala som samú seba.

Tesne pred mestom to už začínalo byť kritické. Veľmi, skutočne veľmi mi treba na toaletu. Oblievala ma horúčava. Už som veľmi blízko. Šlia-pla som viac na plynový pedál.

. . .

Chcete vedieť ako to dopadlo? Nech sa páči po úspešnej úhrade vám príde príbeh na email.